Aký je rozdiel medzi archívnym a mladým vínom?
Zaujímá vás, prečo sa na otvorenie niektorých vín oplatí čakať, kým iné najlepšie chutia krátko po opustení svojej vinárskej domoviny? V dnešnom článku sa dozviete, aké sú rozdiely medzi vlastnosťami mladých a archívnych vín.
Mladé víno kúpite hneď. Na archívnu fľašu počkajte aspoň tri roky
Zo všetkého najskôr si povieme, ako na delenie vín podľa veku pozerá legislatíva:
- Mladé vína sú zákazníkom predávané počas roku, v ktorom prebehol zber hrozna na ich výrobu. Také vína spotrebujte do dvoch rokov od ich fľaškovania.
- Archívne vína sa môžu začať predávať najskôr tri roky od zberu.
Archívne vína sú tým najlepším, čo majú vinári k dispozícii. Vďaka dozrievaniu vo fľaši získavajú oproti tým mladým niečo navyše – dokonalú harmóniu a komplexitu chuti.
Predovšetkým niektoré červené vína si dlhšie dozrievanie vo fľaši dokonca priamo pýtajú. Ak by ste ich pili mladé, pravdepodobne by vás prekvapila ich horkastá chuť. Vďaka archivácii ale príde k zjemneniu trieslovín, ktoré môžu mať trpkú chuť na svedomí.
Aké sú hlavné rozdiely medzi mladým a starým vínom?
- Chuť: Staré vína majú vďaka terciálnym chutiam bohatší charakter ako mladé.
- Aróma: Vo vôni archívnych vín rozoznáte viac aromatických variácií.
- Farba: Zrelé vína starnutím nadobúdajú aj veľmi tmavé odtiene.
- Podávanie: Vína z archívu sa oplatí najskôr prevzdušniť, kým mladé vína je najlepšie podávať ihneď po otvorení fľaše.
Chuť a vôně ako hlavné triumfy zrelého vína. Pracuje totiž aj pri odpočinku vo fľaši
V prípade mladých vín si vychutnáte hlavne ich primárne chute. Môžu to byť najrôznejšie svieže ovocné či citrusové tóny. Aróma mladých vín bude skôr kyslejšia a chuť môže byť vďaka vyššiemu obsahu trieslovín ľahko zvieravá.
Archiváciou však dochádza k zjemneniu trieslovín. Chuťová dimenzia archívnych vín je navyše vďaka dlhému zreniu obohatená o ďalšie elementy – terciálne chute a vône. Vo víne vďaka nim môžete pri koštovaní cítiť med, bylinky, korenie či najrôznejšie zemité tóny. Pritom sú všetky chute v dokonalej rovnováhe. Staršie vína jednoducho poskytujú komplexnejší chuťový zážitok ako tie mladé. Naučte sa degustovať archívne víno ako someliér.
Ako terciálne tóny vznikajú? V priebehu archivácie dochádza cez kvalitný korok k okysličovaniu vína, a spolu s tým k neustálym biochemickým procesom medzi zlúčeninami vo víne. Preto bude rovnaké víno z toho istého ročníka chutiť v každom roku odlišne.
Tip: Ako sa čas podpisuje na chuti vína najlepšie posúdite, ak si kúpite sadu rovnakých vín na archiváciu a poskytnite im ideálne skladovacie podmienky. Vína potom môžete otvárať postupne a hodnotiť, ako sa ich chuťové vlastnosti časom menia.
Ako sa líšia mladé a staré vína odtieňom farby?
Dozrievanie vína nemá vplyv iba na jeho chuť a vôňu. Vplyvom pomalej oxidácie sa vyvíja aj jeho farba. A práve farba vína je zároveň prvou indíciou, ktorá prezradí, že máte česť s archívnym exemplárom. Čím je totiž víno staršie, tým má tmavšiu farbu:
- Farba mladých bielych vín sa so starnutím mení zo svetlozlatej po jantárovú. Predstaviteľov najviac tmavých archávnych bielych vín hľadajte medzi dezertnými vínami. Tmavé bývajú aj staré vína z odrody Chardonnay.
- Mladé červené víno s čerešňovým odtieňom nadobúda dlhým dozrievaním aj veľmi tmavé rubínové tóny. Medzi najtmavšie červené vína sa radia archívne vína, vyrobené z odrody Syrah. V tesnom závese za nimi stoja staré vína z odrody Cabernet Sauvignon.
Zrelé víno nechajte pred podávaním nadýchnuť
Mladé vína najlepšie voňajú aj chutia ihneď po otvorení. Aby ste si víno naplno užili, po odzátkovaní fľaše príliš neotáľajte a víno ihneď servírujte. Zbytočne dlhé vystavenie pôsobeniu vzduchu má totiž za následok sploštenie chuti vína.
Archívnym vínam naopak pred servírovaním krátky pobyt na vzduchu prospeje. Proces prevzdušňovania vína sa v someliérskom slovníku nazýva dekantácia. Víno je pred podávaním na chvíľu preliate do dekantačnej nádoby, najčastejšie karafy. Dekantované víno sa vďaka tomu takzvane „otvorí“ a pri následnej degustácii predvedie všetky chuťové a aromatické úrovne v plnej kráse. Dekantácia sa hodí predovšetkým pre vína mladšie ako 20 rokov – u starších ročníkov nutná nie je .
Tip: Pri podávaní vína nezabudnite na správnu servírovaciu teplotu. Nie je to nič zložité – odporúčanú teplotu pre konkrétne víno často nájdete priamo na jeho etikete.
Mladé víno z obchodu do archívu neukladajte
Majte na pamäti, že nie všetky vína sú na archiváciu vhodné. Také vína si najlepšie vychutnáte, kým sú mladé. Archívny potenciál vína totiž závisí od konkrétnej odrody, kvality hrozna aj technológie výroby. Dôležité je aj to, ako sa ktorý ročník „podaril“. To záleží od náhody v podobe počasia. Víno musí mať pre archiváciu predpoklady aj v podobe ideálneho obsahu cukru, kyselinky a alkoholu. Alkohol funguje ako konzervant.
Viete, že vinárskym benjamínkom každého roku je svätomartinské víno? Dozrievať sa necháva iba pár týždňov.
Ktoré biele víno bude skvelo chutiť staré? Cukor napovie
Stretli ste sa s tvrdením, že biele vína sa na archiváciu nehodia? Nemusí to tak byť. Posúdenie archivačného potenciálu bielych vín sa riadi rovnakými pravidlami ako v prípade vín červených.
Pri bielych vínach ale navyše platí, že čím je hrozno cukornatejšie, tým viac sa víno hodí na uloženie do archívu. Svoje o tom vedia vinári z oblasti Sauternes – niektoré ich vinárske kúsky môžu v pivnici ležať naozaj dlho.
K Sauternes býva občas prirovnávané nemenej slávné tokajské víno. Technológia výroby tokajského vína a vína Sauternes je totiž veľmi podobná. Pôsobením ušľachtilej plesne dochádza k scvrkávaniu hrozna. Tým sa v bobuliach koncentruje cukor. Aj zrelé tokajské je dôkazom, že bielym sladkým vínam zrenie svedčí.
Zrelé červené víno vyberte zo slávnych predstaviteľov
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím vyšší obsah extraktu a trieslovín má modrá odroda, tým viac sa výsledné víno hodí na archiváciu. Vďaka vysokému obsahu extraktu má víno takisto ideálny obsah kyselín, ktoré znižujú riziko nežiaduceho rozvoja mikroflóry vo víne. Takisto vyššia mineralita vína býva prísľubom, že jeho uloženie do archívu neskončí fiaskom.
Výnimočne dobre sa na archiváciu hodia veľké vína z odrody Nebbiolo. Nie je náhoda, že táto odroda dáva vzniknúť jednému z najlepších vín z Talianska – Barolu. Zistite v našom článku, prečo sa Barolo nazýva „víno kráľov“.
Vhodné na archiváciu sú ale napríklad aj červené vína z odrôd Sangiovese, Cabernet Sauvignon alebo Merlot.
A na záver jeden praktický rozdiel medzi mladým a archívnym vínom. Mladé víno je vďačným darčekom pri akejkoľvek príležitosti. Ak však dotyčnému venujete archívnu fľašu, svoj darček v podobe vína posuniete o úroveň vyššie. Využiť môžete číselnú symboliku ročníkových vín – napríklad kúpou 30 rokov starého vína pre 30-ročného oslávenca.
Výberové vína. Vo vašom e-maile.
1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.
Odoslaním e-mailu súhlasíte s Podmienkami ochrany osobných údajov.
